Skúsenosti mám aj pozitívne, aj negatívne ako pri každej práci. Ako najúspešnejší rok hodnotím rok 2016 (bolo z čoho vyberať na ÚP).
Snažíme sa okrem práce ľuďom dať príležitosť, aby si vytvorili vzťah k nášmu kultúrnemu dedičstvu, naučiť ich ekonomickej gramotnosti a zodpovednosti k životu. V niektorých prípadoch sa nám to podarilo a to je najväčší úspech celého projektu, keď sa vám bývalí zamestnanci ozvú, že sa zamestnali alebo že splatili dlhy u exekútorov. Je, samozrejme, aj tá opačná strana, tí, ktorým sa nechce a najradšej by dostávali peniaze za ničnerobenie. Motivácia u takýchto ľudí je naozaj veľmi ťažká.
K NP Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva sme sa dostali tak, že som v roku 2013 založila občianske združenie Zámok Hlohovec, ktorého účelom bola záchrana hlohovského zámku. To sa nám aj úspešne darilo, najprv sme zámok vyčistili od komunálneho odpadu a potom, keď sme si mysleli, že sa práca dobrovoľníkov končí, sa nám otvorili ďalšie dvere, a to prostredníctvom grantu Obnovme si svoj dom. Ako OZ sme začali zamestnávať ľudí a obnovovať priestory zámku. Projekt bol úspešný a bolo vidieť, ako sa pri troške „chcenia“ dajú robiť veľké veci. V Hlohovci však o našu spoluprácu a pomoc nemali záujem, postupnými krokmi nám kládli prekážky a našli iks dôvodov prečo OZ nemôže pokračovať v činnosti obnovy. Pán starosta Chtelnice poznal našu prácu a oslovil nás s ponukou spolupráce. Táto obec je príkladnou ukážkou toho, čo sa v Hlohovci nedalo, a toho, ako vie neziskovka spolupracovať so samosprávou, ak obom stranám ide o rovnaký a spoločný cieľ.
Keďže ja osobne som stavebná inžinierka a súdna znalkyňa v odbore stavebníctvo, mám k tejto problematike veľmi blízko. Na druhej strane ma teší, že vlastnými rukami dokážeme zachraňovať to, čo roky chátralo, a iba sa hovorilo o tom, ako sa to nedá. Toto všetko predsa zostáva pre ďalšie generácie a ja osobne môžem aspoň malým kúskom prispieť k lepšiemu a krajšiemu zajtrajšku :)
Tento príbeh sa začal v lete v roku 2013. V jedno letné popoludnie som sa zo zvedavosti išla pozrieť na skvost nášho mesta, ktorý sa hrdo vyníma nad mestom. Takmer na 20 rokov ma osud zavial mimo Hlohovca a naposledy som zámok videla počas zámockej púte, ktorá sa konala v 90. rokoch. Bola som zvedavá, čo sa za tie roky na zámku urobilo. Pamätala som si ešte, ako som sa prechádzala po určitých miestnostiach, ktoré boli prístupné verejnosti, a na stenách sa vynímali nádherné obrazy. Zrazu, ako som vstúpila za bránu zámku, nastalo veľké sklamanie. Okrem toho, že zámok nebol prístupný ľuďom, všade naokolo bola špina a neporiadok, okná porozbíjané, strecha v určitých častiach v dezolátnom stave. Nechápala som, ako je možné, že za tie roky to nesmerovalo k lepšiemu, čo si nikto neuvedomil, že je to naše kultúrne dedičstvo, na ktoré by sme mali byť s veľkou pýchou hrdí. Uvedomovala som si, že nestačí rozprávať, takých, čo rozprávali, bolo viac ako dosť. Treba konať. A tak som sa začala pýtať a zaujímať sa, čo ľudia, ako vnímajú tento skvost mesta. Prišla mi na um myšlienka založiť občianske združenie na záchranu hlohovského zámku. Bola to posledná chvíľa niečo s tým robiť. Tak sa začal kolobeh rokovaní na meste s vtedajším primátorom mesta Petrom Dvoranom a v hľadaní ľudí, ktorí by sa do takejto iniciatívy zapojili. Po dohode a ústretovosti vtedajšieho vedenia mesta a po získaní ľudí pre túto myšlienku bolo 4. 12. 2013 založené Občianske združenie Zámok Hlohovec.
Na jar roku 2014 sa uskutočnila prvá verejná brigáda, na ktorej sa zúčastnilo vyše sto ľudí. Už tu bolo vidieť nielen ochotu pomáhať, ale aj túžbu Hlohovčanov spoznať stav chátrajúcej pamiatky týčiacej sa nad ich hlavami, na vŕšku zámockej záhrady. Dobrovoľníci OZ sa rozhodli konať. Počas celého roka sa zorganizovalo 14 verejných brigád. V duchu dobrovoľníctva sa na nich zúčastnilo 280 dobrovoľníkov a vykonali 1 900 hodín práce. Urobila sa najhrubšia a najnevďačnejšia práca – vyčistenie objektu od komunálneho odpadu. Vyviezlo sa 30 veľkokapacitných kontajnerov. Uzatvorili sa všetky okná. Na tento účel sme zrecyklovali staré okenné rámy so sklenými výplňami alebo sme použili fóliu, ktorú nám poskytli sponzori. Zabezpečili sme objekt, aby nedošlo k neoprávnenému vniknutiu. Sakrálne priestory kaplnky sme opatrili dverami a mrežou. Opravili sme kanalizáciu v suteréne, vyčistili sme odtokové žľaby a odstránili náletové dreviny na nádvorí a v okolí zámku. Zamerali sme bastión a celý objekt zámku vrátane nádvoria a interiérov sme osvetlili. Veľká vďaka patrí aj lokálnym firmám, dôchodcom (SJD), školám a ďalším dobrovoľníkom, ktorí pomohli buď materiálne, alebo službou. Spojili sa ľudia, spojilo sa mesto v prospech krásnej pamiatky a bolo vidieť, ako Hlohovčanom záleží na „našom“ zámku. Takto pripravený zámok sa mohol po dlhých rokoch opäť nadýchnuť s dôverou, že práce sa neskončia a budú pokračovať na jeho komplexnú záchranu.
Občania Hlohovca oceňovali prácu združenia a my sme chápali, že je dôležité objekt aspoň v nejakom obmedzenom režime sprístupniť a ukázať nielen jeho stav, ale aj vykonanú prácu. Po 20 rokoch bol zámok prvýkrát otvorený. V roku 2014 sme zámok 3x otvorili pre verejnosť a vždy sme zaznamenali vysokú návštevnosť. Najúspešnejsím podujatím boli Vianoce na zámku, kde v jeden deň prekročilo brány zámku vyše 5 000 ľudí. Vianoce na zámku svojou atmosférou uchvátili návštevníkov. Boli pripravené tvorivé dielne pre deti, kultúrny program na nádvorí, sprievodné atrakcie, historické prednášky, ukážky regionálnej gastronómie a iné. V intenciách dobrovoľníckej činnosti pracujeme aj v oblasti kultúry a propagácie.
Činnosť OZ sa po roku pôsobenia rozrástla, zámok bol uprataný od najväčšej špiny a vykonali sa najdôležitejšie záchranné práce. Po vyprataní objektu zámku sme si uvedomili, že na začaté činnosti treba kontinuálne nadviazať a že nemôžeme zostať iba pri prácach zameraných na čistenie a upratovanie.
Jednu zimnú sobotu som navštívila stretnutie terajšieho združenia „Zachráňme hrady“ a tam prišiel zlomový okamih, keď som o našej činnosti rozprávala Ing. Majchrákovej, ktorá pôsobila na ministerstve kultúry. Práve ona bola človekom, ktorý ma naviedol ako ďalej, lebo som si uvedomovala, že potrebujeme peniaze, aby sme v záchrane zámku dokázali pokračovať. Predstavila mi projekt Obnovme si svoj dom a vysvetlila, ako funguje podprogram 1.4. v spolupráci s MPSVaR – Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Práve ona bola takou našou „mamou“ a viedla nás, ako treba pokračovať, aby sme na zámku dokázali zaistiť čo najviac efektívne vykonaných prác.
Prišiel rok 2015 a podobne ako v predchádzajúcom období pokračovali sme aj v roku 2015 s verejnými brigádami, ktoré sa okrem vypratávania miestností od komunálneho odpadu zameriavali tiež na činnosti skrášľujúceho charakteru. Zorganizovali sme 12 verejných brigád. Zúčastnilo sa na nich 200 dobrovoľníkov, ktorí odpracovali 1 000 hodín dobrovoľníckych prác. Bolo to menej ako v predchádzajúcom roku, ale my sme sa mohli pýšiť, že sme boli jedným z vybraných projektov na dotáciu MK SR Obnovme si svoj dom.
Museli sme upustiť od takých častých brigád, ale o to viac prác sme urobili.
Získali sme dotáciu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z programu Obnovme si svoj dom.Získali sme peniaze formou 2 % z daní a z kultúrnych podujatí. A po zlúčení všetkých týchto prostriedkov sme pokračovali úspešne ďalej. V rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva sme sedem dlhodobo nezamestnaných zamestnali na obnovu dvoch renesančných miestností na prízemnom podlaží zámku. Nielenže sme prispeli svojou trochou k zníženiu nezamestnanosti v meste, ale zároveň sme sa snažili u týchto zamestnancov znovu obnoviť pracovné návyky, viesť ich k ekonomickej gramotnosti a plnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Takáto spolupráca má aj výchovný efekt, čo sme si potvrdili aj pri pokračovaní tohto projektu v nasledujúcom roku už s 35 zamestnancami.
V každom prípade sme v roku 2015 z uvedených grantových zdrojov začali obnovu spomínaných dvoch renesančných miestností. Osekali sme keramický obklad a cementovú omietku na celom nádvorí. Vyčistili sme strechu od holubieho trusu a tým ju pripravili mestu, ktoré sa rozhodlo rekonštruovať ju spoločne s vežičkou a komínmi. Čiastočne sme vyčistili pôvodnú vápennú jamu. Zoškrabali sme olejový náter na schodisku, chodbách a v miestnostiach zámku. Dali sme realizovať reštaurátorský výskum. Upravili a skrášlili sme nádvorie, vyčistili sme zvyšok zámku od náletových drevín, vyčistili sme terasu, odstránili čiernu skládku, za pomoci umeleckého kováča, tiež ochotného člena OZ sme vyrobili mreže na okná. Každý krok sme realizovali pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu a v informačnej nadväznosti aj smerom k hlohovskému Vlastivednému múzeu, ktorého riaditeľ Jozef Urminský bol často prítomný pri týchto prácach ako odborník – archeológ. Pri rekonštrukcii renesančných miestností sme odkryli staré gotické múry pôvodného hradu. Na prvom, druhom a treťom podlaží sme objavili nárožnú strieľňu. Odkryli sme pôvodné kúreniská. Do procesov obnovy sme zapojili aj chovancov z hlohovského Reedukačného centra, ktorého budova stojí v bezprostrednom susedstve zámku.
Dôležité bolo vždy po úspešnej rekonštrukčnej etape opäť otvoriť brány zámku pre verejnosť. V roku 2015 sa nám to darilo viackrát. Zorganizovali sme Jarné slávnosti na zámku, Leto na zámku, opäť sme ho sprístupnili počas Michalského jarmoku. Konalo sa tam benefičné podujatie Yoga pre zámok, uskutočnili sa koncerty, nahrávanie hudobného albumu v jedinečnom akustickom priestore kaplnky, realizovala sa súťaž Zámok očami našich detí v podobe výtvarného diela, priestorového objektu a literárnej práce. Slávnostné otvorenie a posvätenie zrekonštruovaných renesančných miestností sprevádzal bohatý a hodnotný kultúrny program. V týchto miestnostiach sa v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci konali osvetové prednášky o členoch erdődyovského rodu. Záver roka patril už po druhýkrát Vianociam na zámku. Opäť počas podujatí vystupovali domáce aj pozvané hudobné a divadelné súbory, prezentovali sa škôlky, školy, dôchodcovia, historické skupiny bojových umení, remeselníci atď.
Rok 2016 bol v z nášho pohľadu kľúčovým, pretože sme získali neporovnateľne viac finančných prostriedkov, ktoré sme investovali do zhodnotenia objektu zámku. Bola nám schválená dotácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Obnovme si svoj dom a tiež z projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva sme získali finančný príspevok. Pustili sme sa do obnovy ďalších piatich renesančných miestností na prízemí. Spoločne s tým sme čiastočne obnovili pivnicu. Snažili sme sa výchovne pôsobiť na zamestnancov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, preto sme im pri práci vštepovali hodnoty plynúce z toho, že sa podieľajú na obnove národnej kultúrnej pamiatky. Dôležitá bola najmä ich motivácia, ktorá sa u nich zo začiatku často končila prevzatím výplaty. Preto sme zorganizovali výlety na miesta, kde pracujú dobrovoľníci, aby videli, že k samotnej práci môžu pridružiť pridanú hodnotu v zmysle záujmu o objekt, na ktorom pracujú a ktorý obnovujú. V duchu takéhoto didaktického pôsobenia sme navštívili kaštieľ v Chtelnici a dobrovoľníkov opravujúcich kláštor Katarínka.
Z ďalších činnosti treba spomenúť, že sme dočistili strechu od holubieho trusu. Vybúrali sme betóny, cementové omietky a keramické obklady. Spolupráca s Vlastivedným múzeom v Hlohovci pokračovala v intenciách dohody o vytvorení expozície z histórie zámku v zrekonštruovaných miestnostiach. Múzeum ako regionálna pamäťová inštitúcia začalo pripravovať koncepciu expozície a dokonca boli úspešní pri získaní grantu z Fondu na podporu umenia na projekt virtuálnej expozície, ktorého nositeľom myšlienky sme boli my.
Rozšírili sme portfólio kultúrnych podujatí o dramatizované predstavenie zo života Anny Rosiny Listiusovej, nazývanej aj „Šintavská bosorka“, s názvom Ozveny zabudnutých nárekov, ktoré sme odohrali nielen v Hlohovci, ale aj v Chtelnici. A práve pri tomto podujatí sa začala naša budúca spolupráca.
Rok 2016 bol pre nás nielen kľúčový, ale v Hlohovci aj konečný. Potom, čo mesto Hlohovec odmietlo spoluprácu s nami a neskôr nám poslanci na návrh primátora mesta vypovedali nájomnú zmluvu na hlohovskom zámku, boli by sme zostali bez tejto činnosti, ktorá prináša pozitívne výsledky nielen stavebné, ale aj ľudské.
Pri obnove zámku sme sa snažili využívať skúsenosti iných, a preto sme často navštevovali kaštiele a zámky na Slovensku aj v zahraničí, aby sme konzultovali isté technologické postupy pri riešení niektorých problémových etáp rekonštrukcie, samozrejme, všetko v súčinnosti s pamiatkovým úradom. Tieto skúsenosti sme sa snažili čo najlepšie implementovať do našej činnosti a veríme, že sa nám to aj podarilo.
V našom prípade treba k perspektívam do budúcna dodať nasledovné. Samospráva mesta Hlohovca správne pochopila činnosť OZ a rozhodla sa po dlhých rokoch vstúpiť do výraznej obnovy objektu zámku. Aktuálne prevzala v plnom rozsahu zodpovednosť za rekonštrukciu zámku. Vo vlastnej réžii chce realizovať ďalšie etapy práce. Nás ako OZ však mrzí, že pri rekonštrukčných prácach s nami naďalej nepočítajú. V spoločnej kooperácii sme sa chceli podeliť o naše skúsenosti a ruka v ruke dokráčať k cieľu. Mesto však bolo v tomto smere iného názoru. Hľadali sme možnosti, ako naďalej využívať potenciál grantov na rekonštrukčné práce. Keďže sme ho už nemohli uplatniť v Hlohovci, nadviazali sme spoluprácu s obcou Chtelnica, s ktorou sme spolupracovali pri realizácii kultúrnych podujatí v ich kaštieli. Aby sme nestratili možnosť čerpať granty a aby sme stíhali termíny, podali sme grant Obnovme si svoj dom na obnovu západného pavilónu chtelnického kaštieľa.
V roku 2017 teda úspešne pokračujeme v stavebnej činnosti na chtelnickom kaštieli. Je to úspešná a príkladná spolupráca medzi neziskovou organizáciou a samosprávou, ktorá má jeden spoločný cieľ – prinavrátiť život a priniesť históriu späť ľuďom.
V rámci dobrej praxe s národnými projektami máme veľa krásnych príbehov, ktoré pracujú s poberateľmi z celého Slovenska. Či už sú to priami poberatelia, alebo organizácie a firmy, ktoré prostredníctvom týchto projektov pomáhajú ďalej rozvíjať našu spoločnosť.
Sledujte ďalšie príbehy na stránke https://www.ludskezdroje.gov.sk/dobra-prax#str-1
