Pandémia COVID-19 zanechala na trhu práce trhlinu v rôznych aspektoch a naprieč všetkými odvetviami. Jednak boli v ohrození samotní pracovníci a ich pracovné miesta, úroveň znalostí a zručností, ktoré si nová doba vyžadovala, alebo utrpeli medziľudské vzťahy a komunikácia na pracoviskách. Logickým vyústením krízovej situácie bol zásah v podobe pomoci a podpore zvrátiť negatívny vývoj na trhu práce. Na jeho obnove sa podieľala aj Európska únia. Vďaka iniciatíve REACT EU, ktorá je reakciou Európskej únie na pandémiu COVID-19, boli do operačného programu Ľudské zdroje dodané ďalšie financie na nápravu a zmiernenie dôsledkov krízy.
Okrem riešenia dopadov krízy sú zreteľahodnými aj výsledky štúdie, ktorú realizovala Európska komisia v roku 2019 s názvom Digitálne zručnosti - Nové profesie, nové vzdelávacie metódy, nové pracovné miesta. Podľa tejto štúdie sa očakáva, že v blízkej budúcnosti bude približne 90 percent pracovných miest v Európe od zamestnancov vyžadovať určitý stupeň digitálnej spôsobilosti. Taktiež sa uvádza, že 35 percent európskych pracovníkov v súčasnosti nemá dostatočné digitálne znalosti. Hladkú digitálnu transformáciu je nevyhnutné zabezpečiť vo všetkých sektoroch či už v rámci vyrovnávania sa s následkami pandémie, ale aj prispôsobenie sa požiadavkám, ktoré vyvstali príchodom modernej digitálnej doby. Podpora vzdelávacích programov zacielených priamo na ľudí, ktorí potrebujú nové alebo rozšírené zručnosti pre výkon pracovných činností u zamestnávateľa, je stále nedostatočná . Súčasný systém neprispieva k sociálno-ekonomickému rozvoju v požadovanom rozsahu, je podfinancovaný na všetkých úrovniach a nezabezpečuje prípravu na povolania v dostatočnom predstihu pre potreby trhu práce.
Vďaka iniciatíve REACT EU vznikol projekt Rozvoj zručností na podporu trhu práce, ktorý svojim konceptom prispieva k nasýteniu požiadaviek trhu na cielené získavanie pracovných zručností. Podstata projektu spočíva v rozširovaní a zdokonaľovaní zručností na obnovujúcom sa trhu práce, vrátane tých digitálnych. Súčasne bolo cieľom vytvoriť predpoklady na zvýšenie odolnosti dotknutých zamestnancov a zamestnávateľov na zvládnutie podobných krízových situácií v budúcnosti.
Do projektu sa so žiadosťou mohli zapojiť všetci zamestnávatelia či už zo štátneho, verejného alebo súkromného sektora. Realizácia projektu spočívala vo výbere zamestnancov, nasledovalo cielene orientované školenie alebo odborná príprava zameraná na rozvoj špecifických zručností podľa požiadaviek danej organizácie. U zamestnávateľov prispel projekt k tvorbe na mieru šitých individuálnych školiacich plánov a osobných plánov rozvoja zamestnanca, čim sa posilnilo pracovné uplatnenie zamestnancov a možnosť kariérneho rastu v odbornej oblasti.
Kovovýroba
Rozšírenie zručností zamestnancov má vo výrobe ďalekosiahle súvislosti. Lepšia efektivita práce a zvládanie nových technológií sa odrazí na zefektívnení výroby, čím sa dosiahne úspora na energetických, ako aj materiálových zdrojoch, čo má za následok napríklad zlepšenie pracovných podmienok, či zníženie uhlíkovej stopy. Vzdelávaním sa zlepšia odborné zručnosti spojené s prácou pri nastavovaní a obsluhe automatizácie a robotizácie, riešenie prípadných komplikácií spojených s funkčnosťou týchto zariadení a docieli sa zvýšená samostatnosť pri vykonávaní pracovnej činnosti, zastupiteľnosť jednotlivých profesií v rámci spoločnosti a taktiež pripravenosť pracovať aj v krízovom režime.
Hotelierstvo a gastronómia
Zvýšená odbornosť uľahčí produkciu zdravšej a modernej prípravy jedál a nápojov, upevní sa stálosť zákazníkov, zdokonalí sa komunikácia s klientom a motivácia na danom pracovisku. Zvýši sa samostatnosť, tvorivosť a predovšetkým zodpovednosť. Svoje schopnosti a zručnosti si rozvíjali zamestnanci z rôznych pozícii, napr. kuchár, čašník, recepcia, manažment, administratíva, chyžné atď.. Vzdelávanie sa realizovalo nielen v oblasti gastronómie, či komunikácie ale napríklad aj v oblasti online marketingu či práce s novými technológiami a modernými mobilnými a webovými aplikáciami.
Predaj nábytku
Medzinárodné korporácie predstavujú pre malých predajcov veľmi silnú konkurenciu, pričom mnohí predajcovia tento boj počas pandémie COVID-19 prehrali a museli svoje prevádzky zatvoriť. V oblasti predaja nábytku je tento trend veľmi výrazný. Veľké korporácie v dôsledku svojho objemu predaja dokážu stlačiť cenu výrobcu na minimum a preto sú schopní ponúknuť zákazníkovi kvalitné, ale i lacné produkty. Týmto cenám však malí predajcovia nedokážu konkurovať, preto musia hľadať iné spôsoby ako si získať a udržať zákazníka. Medzi tieto spôsoby patrí kvalitný marketing, zákaznícky servis a dodatočné zákaznícke služby. To všetko je však postavené na ľuďoch, preto si tento nový prístup vyžaduje dôkladné zaškolenie pracovníkov najmä v digitálnej oblasti a mäkkých zručnostiach.
Stavebníctvo
Zamestnanci v stavebníctve si rozšírili zručnosti nielen v oblasti nových technológií v stavebníctve a digitálnych technológií, ale aj v rámci hospodárenia s energiami a nakladania s odpadmi. Vzdelávanie vylepší a posunie na kvalitatívne vyššiu úroveň technické a odborné zručnosti pracovníkov. Rovnako kladie dôraz na ekologické postupy v pracovnom procese, úsporu energií čo sa priaznivo dotkne aj životného prostredia. Stavebný podnik dosiahne zvýšenú konkurencieschopnosť na trhu. Absolvovaním vzdelávania sa zvýši tiež vzájomná zastupiteľnosť zamestnancov, čo bude mať priaznivý vplyv na odolnosť samotných firiem pri zvládaní krízových situácií v budúcnosti.
Zdravotníctvo
Zdravotná starostlivosť sa dnes už nedá poskytovať bez moderných digitálnych technológií a systémov. Inovatívne zdravotnícke organizácie neustále pracujú na zdokonaľovaní ich najdôležitejšieho poslania - poskytovať pacientom špičkovú starostlivosť. Tento cieľ však nie je možné dosiahnuť bez nasadenia vnútorných zdravotníckych IT systémov a s nimi spojených odborných a špecifických zručností zamestnancov. Pandémia COVID-19 sťažila podmienky poskytovania medicínskych služieb, prehĺbila fluktuáciu zdravotníckeho personálu a prispela k dlhodobému a opakujúcemu sa výpadku zamestnancov. Ceneným prvkov medzi zdravotníckym personálom je flexibilita a zastupiteľnosť, čo však nie je možné dosiahnuť bez dostatočného vyškolenia personálu. Realizáciou projektu bolo možné dohnať sklz zapríčinený pandémiou a opäť získať odborne zdatný a zručný personál.
Školstvo
Pandémia COVID-19 zmenila školstvo. Každodenné a rutinné prezenčné vzdelávanie bolo nutné preniesť do online priestoru. Dištančná forma výuky odhalila rôzne úskalia a problémy. Zamestnanci školy neboli na zmenu pripravení, chýbali im súvisiace pracovné a digitálne zručnosti. Výchovnovzdelávací proces sa dôsledkom pandémie digitalizoval, začali sa využívať a vyvíjať nové online platformy. Vďaka projektu Rozvoj zručností zamestnancov na trhu práce bolo možné zaškoliť aj pedagógov. Svoje zručnosti si rozšírili a prehĺbili najmä v digitálnej oblasti, ako napríklad možnosti komunikácie prostredníctvom informačno-komunikačných technológií (IKT), školskej webovej stránky, edukačného portálu, venovali sa aj vzdelávaniu v oblasti tvorby metodických pomôcok, výberu a tvorby multimediálnych pomôcok, využitia IKT na vyučovaní. Získať však mohli zručnosti aj v oblasti špeciálnej pedagogiky, špecifických odboroch podľa zamerania, či v oblasti komunikácie alebo psychológie.
„Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Financované v rámci reakcie Únie na pandémiu COVID-19.“
