Súčasťou Záverečnej konferencie národného projektu Rodová rovnosť na pracovisku, ktorá sa konala dňa 10.11.2022 v Bratislave bola aj panelová diskusia o aplikačnej praxi a skúsenostiach v uplatňovaní rovnosti príležitostí v rôznych pracovných prostrediach. Tá nasledovala krátko po expertnom predstavení konkrétnych opatrení k rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na pracovisku.
Hostkami diskusie boli Veronika Kunová, vedúca oddelenia personálnej a sociálnej práce na Žilinskej univerzite v Žiline a Petra Papajová, Marketing Director z Curaden Slovakia. Hosťami diskusie boli Gabriel Bianchi, zástupca riaditeľky na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied a Jakub Lelek, Public Affairs Leader pre Česko, Slovensko a Maďarsko spoločnosti IKEA. Panelovú diskusiu moderovala Radka Mikšík.
Zastúpená rozmanitosť zúčastnených ponúkla publiku hlbší a konkrétny pohľad do problematiky zavádzania opatrení na zosúladenie a rovnosť príležitostí v praxi. Tá sa v mnohom líši, čo je nielen prirodzené, ale najmä žiaduce. Každý kolektív má iné potreby, iné výzvy, možnosti, štruktúry a štartovaciu čiaru - kým niektoré spoločnosti a inštitúcie s podobnými projektmi začínajú, iné považujú rovnosť a inklúziu za prirodzenú súčasť DNA svojich kolektívov.
Gabriel Bianchi za SAV bližšie popísal realizáciu rodového auditu, UNIZA svoj spracovaný rodový akčný plán, ktorý začala univerzita realizovať napriek viacerým prekážkam. S bariérami sa stretli v aplikačnej praxi viacerí. Medzi inými napríklad s neochotou, nevedomosťou a potrebou vysvetľovania. Pre prekonanie týchto bariér identifikovali diskutujúci/e vecné argumenty v podobe dát, aktívne počúvanie potrieb zamestnankýň a zamestnancov či ďalších členov a členiek tímu, ale a nevyhnutnú potrebu reflektovať a nebáť sa priznať, že procesy doposiaľ neboli nastavené vhodne alebo vyžadujú na základe expertných zistení zmenu, čo je príležitosť pre poučenie sa, pozitívny vzor a ďalší rast.
Diskutujúci sa zhodli, že napriek rozdielnym motiváciám zapojiť sa k zvyšovaniu miery rodovej rovnosti na pracovisku, majú pre nich expertné aktivity a stratégie zmysel, benefity a v neposlednom rade zavádzaním podobných opatrení získava organizácia/ firma/ inštitúcia náskok a konkurenčnú výhodu pred ostatnými v podobnom odbore.
Aj vďaka skúsenostiam a vedomostiam, ktoré už diskutujúci s danou problematikou vďaka NP Rodová rovnosť na pracovisku majú, vyjadrujú vôľu v rôznych inkluzívnych aktivitách pokračovať. Ako dôležité aspekty zinkluzívňovania pracovného priestoru identifikovali napríklad rodovo korektný jazyk či flexibilitu pracovného času. Hoci mnohé opatrenia môžu vychádzať z nariadení a procesov organizácie/ inštitúcie/ firmy, nevyhnutná je tiež podpora štátu a plošných opatrení, ale aj aspekt udržateľnosti a neustáleho inovovania, ktoré úzko súvisí s potrebou preventívnych a vzdelávacích aktivít - nielen v oblasti rozširovania vedomostí, ale aj skvalitňovania a inovovania zručností.
Všetko z uvedeného v konečnom dôsledku prispieva k rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí a bezpečiu na pracovisku. To sa tak napokon stáva miestom, v ktorom majú zdravé pracovné vzťahy a priestor na sebarelizáciu potenciál vplývať aj na výkon a spokojnosť zamestnankýň a zamestnancov.
