Keďže je pojem rovnosť mužov a žien stále rozšírenejší, radi by sme vám priblížili históriu nášho spoločenského fungovania. Kedy a ako sa začali muži a ženy vnímať inak, ako sa to v priebehu dejín menilo a s čím bojujeme dnes. Keďže to nie je na pár viet, bude to na pár článkov.
Ľudská spoločnosť sa vyvíjala rovnako ako spoločenstvá iných živočíšnych druhov. Vývoj človeka ako druhu ovplyvňovali rôzne aspekty ako prostredie, podnebie, potrava, podmienky pre rozmnožovanie a nepriatelia. Ako človek prešiel postupne z rastlinnej potravy na živočíšnu, pokúšal sa loviť sám. Toto bol kľúčový moment, ktorý podstatne ovplyvnil špecifickosť oboch pohlaví. Rozdiely tu boli vždy, ale v období lovu sa rozdielnosť pohlaví začala prejavovať výraznejšie.
Muži sa pokúšali loviť a doháňať dravce. Predurčovala ho k tomu jeho stavba tela, sila a agresivita. A predovšetkým ženy boli ovplyvnené rodením detí, ktoré boli závislé na ich starostlivosti. Žena bola po pôrode na dieťa pudovo viazaná a naopak dieťa na ňu bolo dlhú dobu závislé, ako to bolo u väčšiny cicavcov. Špecializácia na jednotlivé druhy činností sa ukázala ako výhodná. Výchova jedinca vyžadovala iné schopnosti ako lov zveri. Preto sa generačne tieto pudy vyvíjali na schopnosti. Preto boli ženy citlivejšie, viazanejšie na rodinu, majú vyššiu mieru empatie a mnoho iných vlastností. Muži boli agresívnejší, rozhodnejší a mali lepšie priestorové vnímanie.
V období praveku malo na vývin človeka rozhodujúci vplyv prírodné prostredie v období štvrtohôr sa striedali doby ľadové s medziľadovými a človek , resp. ľudské spoločenstvá , na rozdiel od iných živočíchov , mal schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam a zmenám prostredia. Na rozdiel od zvieracích stád ľudské spoločenstvá používali čoraz lepšie spôsoby získavania potravy a zaisťovania svojej ochrany a dokázali ich zachovať aj pre svojich potomkov. Kombinovaná schopnosť ruky a oka spojená so schopnosťou učiť sa umožnila používanie nástrojov. Aby ľudské spoločenstvo nevyhynulo, bola potrebná starosť o potomkov, dlho neschopných postarať sa o seba samých. To viedlo k vzniku rodiny, rodu, kmeňa, združujúcich rôzne generácie, v ktorých nepretržitú ľudskú tradíciu zabezpečovala hlavne žena – matriarchát.
Matriarchát je jediné obdobie, kedy mala žena v spoločenskom živote výhradné postavenie. Je to obdobie vlády ženy teda matky. Jej rola bola dokonca silnejšia ako rola muža v patriarcháte. Spoločnosť v ktorej vládla žena sa veľmi odlišovala. Žena zaujímala výsadné postavenie. Tak ako v patriarcháte základnou sociálnou jednotkou bola rodina. V matriarcháte túto úlohu plnila rozsiahlejšia a štrukturovanejšia jednotka tzv. Gent. Hlavou gentu bola najstaršia žena rodu – pramatka. Od jej rodu sa tiež odvodzovali rody všetkých žien, tie patrili k jej pokoleniu. Ak si žena patriaca k určitému gentu vzala za manžela muža z iného gentu, prijal muž meno gentu, do ktorého sa priženil. Všetky deti zrodené z tohto spojenia automaticky patrili k pokoleniu svojej matky. Matka bola hlavou rodiny. Žena na najvyššom hierarchickom stupni, teda matka rodu, mala súdnu aj náboženskú moc. Taktiež sa to prejavilo v mytológii kde existoval rad bohýň. Tieto bohyne boli spodobením plodivej sily prírody. Žena bola nedotknuteľná. Vražda ženy matky, bola najväčším zločinom a dôvodom pomsty, ktorú vykonávali výhradne muži gentu. Tí mali za úlohu trestať všetky neprávosti a zločiny voči gentu. Taktiež na mužoch závisela obrana gentu a územia. S rastúcim počtom obyvateľov rástli aj genty. Boli založené na sesterskej báze. Najväčším problémom týchto sociálnych skupín bol tabuizovaný incest v rámci gentu. Pod incestom sa nerozumel len sexuálny styk v rámci pokrvnej rodiny, ale v rámci celej skupiny gentu. To viedlo k postupnému rozpadu gentových skupín.
Ako a čo sa zmenilo ďalej sa dozviete v ďalšom článku.
