Ako ste sa mohli dočítať v predošlom článku https://www.ludskezdroje.gov.sk/rovnost-zien-a-muzov/rovnost-zien-a-muzov-v-case-obdobie-praveku-a-matriarchat O matriarcháte a gentoch. Matriarchát je jediné obdobie, kedy mala žena v spoločenskom živote výhradné postavenie. Ako sa postupom času z matriarchátu stal patriarchát a ako to zmenilo životy a postavenie mužov a žien? Čo je toho príčinou?
Pokiaľ výroba prostriedkov na žitie uspokojovala len skromné spoločenské požiadavky, bola činnosť ženy a muža prakticky nediferencovaná. S vyspelosťou a rastúcimi vedomosťami a technikou nároky spoločnosti stúpali a vznikla potreba špecializácie. Tá umožnila zefektívniť výrobu a vykonať väčšie množstvo práce. Ak sa delila práca, delili sa aj jej výsledky. Muži lepšie obsiahli rybolov, chov dobytka a lov zveri, čo vyžadovalo špeciálne vedomosti. So vznikom poľnohospodárstva sa diferencovanie ešte viac prehĺbilo. Spoločnosť zrazu získavala bohatstvo, ktoré prevyšovalo jej nároky. Keďže na produkcii mali najväčšiu zásluhu muži, stávali sa majiteľmi bohatstva. Ich činnosť sa rozrástla aj na obchodovanie. Vznik obchodu a tým nárast blahobytu zapríčinil masívny nárast obyvateľstva. Ľudia potrebovali pre svoje prežitie čoraz väčší priestor. To malo za následky boje o pôdu medzi gentami. Potreba zbraní a nástrojov vytvorila triedu remeselníkov. Tieto zmeny privodili rozhodujúcu fázu v zmene spoločnosti. Vývoj hospodárstva sa pripísal na zmenu spoločnosti a tým sa pričinil aj k rozpadu gentov.
Muž sa stal v dôsledku svojej činnosti majiteľom stád, nástrojov, pôdy, zbraní a neskôr peňazí. Keďže ale pretrvávalo gentové zriadenie hoci v miernejšej forme, muž nemohol so svojím majetkom voľne nakladať. Vplyv muža na rozhodovanie bol v matriarcháte veľmi obmedzený. Taktiež matriarchát zabraňoval dedenie v otcovskej línii. Pokrvné deti nemali šancu po otcovi zdediť jeho majetok. Tento stav nebol udržateľný. Pod tlakom mužov sa gent začal rozpadať a vznikla nová autonómna sociálna skupina a to párová rodina. Rodina bola už založená na súkromnom majetku a dedičstvo prechádzalo po mužskej línii. Gent stratil hospodársky význam a stal sa len náboženským útvarom. Materské právo zaniklo a vzniklo právo otcovské. Vznikol patriarchát a skončila aj prevaha žien v spoločnosti.
Počas staroveku vzniklo písmo, štáty a mestá. Spoločenstvo sa rozdelilo na vrstvy poľnohospodárov, remeselníkov, obchodníkov a úradníkov. Taktiež vznikli riadiace, kontrolné a donucovacie inštitúcie. Štát mal funkciu politickú, vojenskú, hospodársko-organizačnú a kultúrnu. V jeho čele bol panovník, ktorý určoval práva a povinnosti príslušníkov jednotlivých sociálnych vrstiev. Zostavoval zákonníky, ktoré zakotvovali sociálnu a majetkovú nerovnosť. Novú úlohu dostalo náboženstvo, dochádzalo k rozvoju kultúry. Stavali sa monumentálne stavby palácov, pyramíd. Vznikla literatúra, umenie a veda. Vzniká poľnohospodárstvo a námorná doprava. Vývoj v Európe najviac ovplyvnili dve spoločenstvá. Spoločnosť Grékov a Rimanov.
Ako vnímala spoločnosť Grékov a Rimanov postavenie žien a mužov v spoločnosti opíšeme v nasledujúcom článku.
