V predošlom článku https://www.ludskezdroje.gov.sk/rovnost-zien-a-muzov/rovnost-zien-a-muzov-v-case-zanik-matriarchatu-a-vznik-spolocenstiev-v-staroveku ste sa dočítali o zániku matriarchátu ako jediného spoločenstva, kedy mala žena vyššie postavenie ako muž. čo spôsobilo ývoj hospodárstav a rozpad gentov.
Počas staroveku vznikalo postupne písmo, štáty a mestá. Vzniklo písmo, štáty a mestá. Spoločenstvo sa rozdelilo na vrstvy poľnohospodárov, remeselníkov, obchodníkov a úradníkov. Taktiež vznikli riadiace, kontrolné a donucovacie inštitúcie. Štát mal funkciu politickú, vojenskú, hospodársko-organizačnú a kultúrnu. Rozvinuli sa vyspelé spoločnosti Grékov a Rimanov. Spoločenské postavenie žien sa líšilo aj v samotnom Grécku.
Na väčšine územia sa matriarchát zmenil na patriarchát hneď ako bol dosiahnutý istý kultúrny stupeň. Na niektorých územiach sa zachoval starý gentový rád, bol ale ovplyvnený celkovou spoločenskou situáciou. Podobne ako na väčšine územia bol aj v Aténach patriarchát. Došlo k utvoreniu práva otcovského a zániku práva materského. To malo za následok vyžadovanie manželskej vernosti, pretože muž nechcel uznať za svojho dediča dieťa, ktoré nebolo jeho. Toto obmedzenie ženu viac a viac pripútavalo k domácnosti. V dome jej boli vymedzené iba určité miestnosti, kde trávila život, bez toho aby prišla do styku s inými mužmi. Pád gentového usporiadania vzal žene slobodu aj možnosť verejného vystupovania. Ak žena opustila dom, musela byť zahalená, aby na seba neupútala zraky iných mužov. Žena so svojím manželom zdieľala posteľ, ale nikdy nie stôl, pretože v domácnosti bola iba slúžkou a manžel bol jej pánom. Tak ho tiež musela oslovovať a ctiť. Ak sa dopustila cudzoložstva, mohla byť potrestaná smrťou alebo predaná ako otrokyňa. Tento obrovský prepad jej spoločenského postavenia viedol až do úplne neprirodzenej polohy, keď strach z preľudnenia a nedostatok úcty k žene mali za následok propagáciu intímnych stykov medzi mužmi. Je zjavné, že tento stav nebol normálny. Dá sa z neho vycítiť určitú formu odplaty za staré gentové usporiadanie, v ktorom bola mužovi určená podobná nepatrná spoločenská rola. Táto odplata však bola premrštená.
V Sparte bolo badať pozostatky gentového rádu, čo sa prejavovalo v rôznych oblastiach života. Deti, teda chlapci aj dievčatá boli v siedmych rokoch zverené do starostlivosti a výchovy štátu. Sparťania si svoje matky a manželky vážili a spartské ženy neboli odlučované od verejného života. Čiastočne mohli rozhodovať aj o chode obce. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od Atén tu dievčatá až do svojej úplnej dospelosti chodili nahé a všetci muži sa museli oženiť najneskôr do svojho tridsiateho roku života.
V starom Ríme sa žena tešila naozajstnej úcte. Spoločnosť venovala rovnakú pozornosť ako mužskému, tak i ženskému princípu ( pri modlitbe sa Rimania dovolávali aj boha aj bohyne ).Napriek tomu že žena v rímskej spoločnosti bola vysoko vážená mravne a spoločensky, s jej právnym postavením to bolo horšie. Dcéra bola do doby, kým sa vydala, v poručníctve otca, ktorý za ňu niesol plnú zodpovednosť a rozhodoval o dôležitých veciach v jej živote. Po svadbe túto rolu preberal jej manžel. Ak zomrel jej zákonný manžel, dostala sa žena do područia jeho najbližšieho mužského príbuzného. Ďalším právnym rysom rímskej spoločnosti bolo, že žena nesmela voľne nakladať so svojím majetkom. Napriek týmto aspektom však bolo jej postavenie nepomerne voľnejšie a zaiste i príjemnejšie ako postavenie ženy v Grécku. Žena sa plne podieľala na chode domácnosti a mohla sa voľne pohybovať medzi priateľmi i po verejných priestoroch.
Rozdiel nastal v stredoveku, ktorý opíšeme v ďalšej časti.
