Postavenie ženy v stredoveku počas románskeho a gotického obdobia silnelo, ako sme uviedli v predošlom článku https://www.ludskezdroje.gov.sk/rovnost-zien-a-muzov/rovnost-zien-a-muzov-v-case-postavenia-v-stredoveku-
V rokoch 1500-1918 nastáva obdobie Novoveku.
Ten znamenal obdobie prevratných zmien spoločenského, kultúrneho a ekonomického charakteru nielen pre európske dejiny. Spoločnosť sa zmenila zo stredovekého modelu poľnohospodárskej výroby k ekonomickým modelom kapitalizmu. Rozvíja sa osobná sloboda a slobodná spoločnosť ako taká.
S tým súvisí výrazný ekonomický rast, zvyšovanie životnej úrovne, úrovne všeobecného vzdelania a kultúry. To všetko na základe uplatňovania technologického pokroku v súvislosti s vývojom vo vede a rozvoja v duchu racionalizmu. V niektorých častiach Európy, zvlášť tam, kde sa rozšírila reformácia, dochádza k výraznej sekularizácii štátu i verejného života. Vo filozofii sa uplatnil viac deizmus a ateizmus.
Po období gotiky nastúpila nová, čerstvá doba renesančná. Tá konečne dokázala prekonať predsudky minulých storočí a pozvoľna začala ženám priznávať ľudské práva.
V umení sa začína objavovať nový typ ženy. Žena už nebola len sväticou alebo milenkou – začala byť vnímaná ako ľudská bytosť, so všetkými tajnosťami a krásami. Napríklad ženy Leonardove v obrazoch Leonarda da Vinci. Čo bolo však dôležitejšie ako spôsob, ktorým sú ženy stvárnené? Nepochybne skutočnosť, že začali samy tvoriť a ich tvorba bola prijímaná. Vznikli prvé ženské spolky, v ktorých ženy konverzovali o umení, krásne a duchovnom živote. Diskutovali o dielach svojich aj cudzích a za účasti významných osobností tej doby sa usporadúvajú prvé súkromné výstavy. Tie mali výrazný vplyv na samotné umenie, pretože ich tvorba bola konfrontovaná s naozajstným životom. Prehĺbilo sa tiež vzdelanie žien a dostávali sa im ucelenejšie informácie. Konečne sa prekonal po storočia panujúci predsudok, že žena nie je schopná intelektuálnej činnosti a že jej vzdelanie by iba poškodilo jej pravé kúzlo.
Tento pokrok obohatil kultúru a umenie o ženský prvok, o ženské vnímanie sveta. Táto zmena sa premietla aj do rodinného života. Sedemnáste a osemnáste storočie už pokračuje v línii, ktorú načrtla renesancia. Doba je trochu ľahkomyseľnejšia, ale emancipácia ženy zdarne pokračuje. Vývoj postavenia ženy v stredoveku a novoveku sa týka len žien z hornej, vládnucej triedy a z radov bohatého meštianstva a dedinskej šľachty, pretože o živote prostých ľudí máme len málo informácii a ich život sa podriaďoval vládnucej triede a vyššie postaveným triedam. Spoločenský systém prostému ľudu neumožňoval zapojiť sa do riadenia štátu a ani dosiahnuť vyššie vzdelanie, takže muž a žena boli na tom zo sociálneho a politického hľadiska rovnako.
Ako ďalej pokračoval vývoj spoločnosti v 19. storočí opíšeme v ďalšom článku:
https://www.ludskezdroje.gov.sk/rovnost-zien-a-muzov/rovnost-zien-a-muzov-v-case-19storocie
