AKo sme písali v predošlom článku https://www.ludskezdroje.gov.sk/rovnost-zien-a-muzov/rovnost-zien-a-muzov-v-case-staroveke-grecko-a-rim
sa v starovekom Ríme a v Sparte vnímanie postavenia žien a mužov odlišovalo.Rozličné vnímanie postavenia žien po úpadku gentov v staroveku sa časom zmenilo.
Obdobie stredoveku datujeme v rokoch 476 – 1500. Bolo to obdobie vojen, krížových výprav, epidémií, moru a iných chorôb. V nových krajinách vznikala nová šľachta, mocní veľmoži. Rozvíjal sa feudálny spoločenský poriadok, založený na vláde majetných nad nemajetnými. Keďže starogrécka a rímska kultúra takmer zanikli, bolo treba budovať novú vzdelanosť. Jej nositeľom sa stala kresťanská cirkev. Kresťanstvo malo výhradné postavenie vo všetkých oblastiach ľudského života a cirkevné učenie ovplyvňovalo každodenný život.
Kresťanstvo spočiatku žene vrátilo ľudskú dôstojnosť a odsudzuje aplikáciu dvojitej morálky – inej pre muža, inej pre ženu. Avšak už apoštol Pavel ženu opäť zo spoločenského života vylúčil. Tento obrat v názore na ženu bol pravdepodobne dôsledkom tlaku spoločnosti. Asketický duch cirkvi pokladal manželstvo a telesnú lásku len za nutné zlo, ktorého úlohou je reprodukcia ľudstva.
Žena bola pokladaná za pôvodkyňu ľudských hriechov a neskôr sa uvažovalo aj o tom, či je žena vôbec človekom. Podľa zákonodarstva bolo postavenie ženy horšie ako za rímskeho cisárstva.
Popri osobnom obmedzení, ktoré nutne vyplývalo z cirkevných názorov na rozvod a podriadenosť slabšieho pohlavia, existovali mnohé prísne nariadenia, ktoré znemožňovali ženám vlastniť väčší majetok a obchodovať. Ako sa kresťanstvo šírilo, konfrontoval sa jeho pohľad na ženu s pohľadom spoločností „barbarských“ Germánov a Slovanov.
Tí ženu chápali ako mravnú bytosť a oslavovali jej schopnosť materstva. Zo „skríženia“ týchto dvoch pohľadov vznikla zbožná, vážna a dobročinná žena románskeho obdobia. Jej sociálna rola v spoločnosti vzrastala predovšetkým v dôsledku zakladania kláštorov, ktoré sa stali strediskom vzdelanosti. Avšak sľubne rozvíjajúcu sa emancipáciu ženy ovplyvnili križiacke výpravy. Síce ženy neboli tak slobodné ako sú dnes, práve v stredoveku ich práva silneli. Zastávali rôzne pozície, do ktorých patrili aj tie vyššie. Väčšina mala možnosť vybrať si medzi kláštorom a manželstvom. Mohli zdediť, kúpiť či dokonca spravovať nejaký majetok. V tomto období bolo mnoho vplyvných žien a v neposlednom rade aj vládkyne.
Európsky šľachtici pochytili niečo zo špecifického vzťahu Arabov k ženám. Po návrate z vojenských ťažení začal vznikať nový ideál ženy – jemnej až precitlivenej. Krehkého kvietku, ktorý potrebuje ochranu rytiera. Dôsledok bol ten, že rytier venoval lásku duše Bohu a cirkvi, ale lásku srdca žene. Tou však nebola manželka, s ktorou by bol v dobrom aj v zlom, ale milenka.Tak sa spoločnosť rytierov postupne stala silne promiskuitná. Je to zrejmé predovšetkým z dvorného života vtedajšej doby. Žena však prirodzene túžila aj po duševnom živote, a tak sa objavila žena gotická, plná mystického nadšenia a hlboko nábožensky založená.
Ako sa vyvíjal postoj v spoločnosti na postavenie ženy a muža v období novoveku sa dozviete tu:
